Kniha Príhoda mozgovej príhody

ČO JE MOJIM CIEĽOM? Mojim cieľom je vydať knihu, aby sa dostala medzi čo najviac ľudí. Ide o príbeh ale aj o ,, eduláciu,, ako sa správať, keď sa stretnete s cievnou mozgovou príhodou. Kniha je písaná v rámci možností s vtipom, aj keď ide o vážnu diagnózu. Kniha Príhody jednej mozgovej príhody je autentická knižôčka, ktorá vznikla priamo počas mojej hospitalizácie po mozgovej príhode, alebo ľudovo viacej známej diagnóze mozgová mŕtvica. Dva dni po prijatí som sa zložila psychicky, čo malo veľmi zlý dopad na moju reč, ktorú som úplne stratila a takisto som mala úplne nefunkčnú ruku. Po 2 dňoch som sa rozhodla, sama pre seba, že to takto nechcem. Že chcem ešte žiť, tešiť sa možno z vychádzajúceho slnka, dažďa a hlavne chcem byť ešte so svojím blízkymi. Keďže som 12 dní po príhode nemohla spať, písala som. Písala som o tom ako som vnímala okolie, seba, sestričky, doktorov, o pocitoch. Nie vždy to bolo zábavné, ale moja kamarátka povedala. Uvedomuješ si, že si mohla umrieť? To mi došlo a dochádza doteraz. Preto by som rada knihu vydala s vašou pomocou, hlavne kvôli tomu, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. Ja viem že existujú príručky ako sa správať keď sa to stane niekomu z vášho okolia, ale to žiaľ nestačí. V živote je to vždy inak... KTO SOM? ,, Som spisovateľka z ľudu,, píšem o obyčajných, každodenných maličkostiach z ktorých sa skladá veľký život. Knihám, respektíve ich písaniu sa venujem už dlhšiu dobu a na konte mám už šesť titulov. Posledný titul s názvom Zuby na kari. PREČO POTREBUJEM VAŠU POMOC? Pre túto formu financovania som sa rozhodla kvôli tomu, aby sa ľudia dozvedeli o tejto diannóze, z pohľadu pacienta, ktorý ju prekonal. ÚRYVOK Z PRIPRAVOVANEJ KNIHY. Ku mne do izby pristúpila ďalšia babička. Milučká na pohľad, ale podľa mňa podľa nej točili originál film tu starú treba zabiť. Keď prišiel za ňou zdravotný brat sa jej povypytovať na bežné obtiaže použil slovo vyspovedám vás. Odpovedala, vy ste farár? Vravím si, aká milá babička a ešte aj vtipná. Omyl. Bola to originál motocrossová baba. Mal ma varovať budík, ktorý si neviem z akého dôvodu priniesla do nemocnice. Asi v stávala na rannú do dopravného podniku Prvých 12 dní po príhode, som nemohla spať a babkin budík mi znel v hlave ako pražský orloj. Hneď v prvú noc som okolo jej postele obchádzala s prisvieteným displejom mobilu. A budík som síce počula, bil mi do mojej hlavy ako príklepová vŕtačka, ale nenašla som ho. Mala ho priamo na vankúši, ako jej končila hlava, to som uvidela až ráno. Dala som dve noci. Na tretí deň, keď odišla na sono, som ráno budík zneškodnila príborovým nožíkom. Budík ostal na pohľad funkčný, ale mal vyhnuté kontakty a baterku vloženú pre istotu naopak. Najprv som si robila výčitky, že čo som to za človeka, ale potom som sa uspokojila, že som ten príborový nožík použila len na budík. Motocrossová babka útočila.Svojimi prdmi. A to nie ledajakými. Síce pod perinou, ale intenzitou a dĺžkou ako keď fakt štartujú motorky na okruhu. Najprv som to ospravedlňovala náhodou, ale babka bez hanby išla opreteky. A keď som podišla k oknu, že vyvetrám, v okamihu bola hore. Jáj zima je, a čo vetráte? Nechcela som byť úplné hovädo a povedala som diplomaticky, že je tu smrad. Ona a že z čoho? Schovala som sama pred sebou príborový nožík. Príbeh babky skončil pre ňu dobre. Vyhrala, vydurila ma z izby. A ešte nikdy nezabudnem na zvuky šuchotania vrecka s močom, ako ho ťahala nacievkovaná, po zemi ako padnutú žltú kabelku. Áno, je to hnusná príhoda, ale buďte v strehu, toto sa Vám môže stať kdekoľvek. TIK Tak...Okrem očného vyšetrenia, lebo očný tlak, kožného, lebo ekzém, som absolvovala ešte dve vyšetrenia, ktorých som sa bála. Predposledné bolo trans echo fagiálne a posledné plánované odobratie likvoru, teda lumbálna punkcia. Kubko, syn mi povedal že mi nerozumie, ale pokojne môžem ísť zastupovať keď sa vrátim, doktora Hausa. Skrátka ide o vyšetrenie srdca cez pažerák pomocou hadice s kamerou na jej konci. Pretože pri trans echo thorakálnom idú len zvonka pomocou sona. Chceli vylúčiť vrodenú vadu srdca, odkiaľ by napríklad malou dieročkou vyprskávala krv a prípadná zrazenina by ucpala cievu. Pred vyšetrením mi dali dormikum, taká tabletočka, ktorá vás utlmí a zabudnete na zlé. No ja s mojou panikou by som musela zjesť aj blister s alobalom. V ambulancii mi dali náustok a do neho pomaly pchali hadicu. No a ešte ju bolo treba dvakrát prehltnúť. Sestrička mi držala ruku. Tiekli mi sople, sliny a fakír by zo mňa nebol veru. Hotovo. Triasla som sa ako ratlík. Sestrička mala mierne rozdrvenú ruku. Boha, vy máte ale silu. Na druhý deň mi mali spraviť lumbálnu punkciu. Do chrbta pichnú ihlu aby napichli miechu a odobrali mozgomiešny mok, kvôli možnému prekonanému zápalu mozgu. Ja viem, hnusné čítanie a ešte hnusnejšie je to zažiť. Mňa vyplo po napichnutí dlhou ihlou.Skolabovala som, a toto vyšetrenie som nedala. Píšem o tom preto, aby ste nezanedbali žiadne príznaky mozgovej cievnej príhody. U mňa sa prejavilo afáziou stratou reči, našťastie dočasnou. Mám ešte prejavy alexie, nedokážem pochopiť zložitý, abstraktný text, ale dúfam, že dočasne. A vlastne asi som alexiu mala vždy. Nemám rada abstrakcie. Preto preferujem insitné umenie, nie namaľovaného koňa štyrmi čiarami a machuľami...